Ako aj všade inde, tak aj na vysokej škole si vieme veci optimalizovať či zjednodušovať. Život je potom jednoduchší. V tomto článku sa dozvieš niekoľko tipov a trikov, ktoré ti môžu pomôcť v tomto krásnom, ale náročnom období.
Ak ešte nie si na vysokej škole, tak si najprv prečítaj, ako to tam funguje. Na konci tohto článku máme linky na všetky podcasty a blogy, ktoré sa vysokej škole venujú.
Poznámka: Priamu skúsenosť mám iba zo štúdia Aplikovanej Informatiky na FEI STU. Verím, že väčšina spomínaných vecí sa však dá aplikovať aj na iné školy (aj mimo informatiky).
Poznámka: Toto platí, ak sú prednášky nepovinné.
Na prvú prednášku určite choď. Dozvieš sa základné veci o predmete a o tom, kto to učí a aký/á je, ale hlavne dostaneš celkový dojem. Niekedy sme hneď vedeli, že toto bude zaujímavé, keď nás prednášajúci/a dokázal/a niekoľkokrát zaujať už na úvode. Inokedy to bolo veľmi nudné, že sme ledva vydržali na tej prvej prednáške.
Po prvom týždni by si mal/a absolvovať aj cvičenie z toho predmetu. To ti tiež veľa povie o tom, či sú prednášky dôležité. Napríklad mali sme predmety, kde sme na cvičeniach programovali a vôbec to nesúviselo s prednáškou. Prednášky boli len čisto teória a pred skúškou sme aj tak mali všetky prednášky k dispozícií, čiže tam bolo dôvodov chodiť na prednášky oveľa menej.
Ale sú aj také predmety, väčšinou matematické, kde sme na cvičeniach počítali príklady, ktoré boli vysvetlené na prednáške. Čiže ak si nebol/a na prednáške, tak budeš mať problém. A navyše sme zvykli chodiť aj k tabuli, kde sa dalo pekne strápniť.
My sme zvykli chodiť aj na druhú prednášku (až na pár výnimiek, keď už sme mali skúsenosť s vyučujúcimi). Prvá prednáška je niekedy iná ako prvá, pretože na prvej musia povedať hlavne tie administratívne veci. Preto, ak nás prednášajúci/a nedokázal/a zaujať na prvej prednáške, chceli sme mu/jej dať ešte jednu šancu.
Ja som mal to šťastie, že sme išli štyria kamaráti spolu do prvého ročníka. Jeden je môj bratranec a dvaja boli moji spolužiaci na strednej škole. Počas celej vysokej školy sme si pomáhali, podporovali, učili sa spolu. Často som si hovoril, že by som to nedal, kebyže som sám. A myslím si, že to je asi aj pravda. Je brutálne dôležité mať parťáka alebo partiu.
Toto je najdôležitejší tip v tomto článku, pretože mať partiu má strašne veľa výhod. Môžete si zdieľať poznámky, chodiť spolu na obedy, do školy a zo školy. Vyberať si rovnaké predmety a pomáhať si so zadaniami. Často sme sa motivovali aj tak, že sme sa predbiehali, kto bude mať “lepšie a krajšie” zadanie, ako ten druhý. Je ale tiež dôležité, aby vám všetkým záležalo na tom, aby ste zvládli vysokú školu a chceli byť dobrý v tom, čo robíte.
Zvykli sme sa vždy spolu učiť pred zápočtami a pred skúškou, no o tom viac v ďalšom tipe.
Počas bakalára sme sa pred väčšinou zápočtov či skúšok išli stretnúť do knižnice (alebo niekde inde), aby sme sa spolu učili. Platí to najmä na všetky matematické predmety a minimálne polovicu programátorských predmetov.
Na zápočet sme si dávali priemerne 2 dni. To znamená, doobeda sa stretnúť a podvečer odísť. Ak bol zápočet z matematického predmetu (napr. matematika, štatistika či logické systémy), tak sme si prechádzali všetky príklady z cvičení, až pokým každý vedel vyriešiť všetky príklady. Nie vždy sme všetci vedeli všetky príklady, ale dokopy sme vedeli vyrátať každý jeden.
Pred skúškou sme sa stretávali na 3 alebo 4 dni. Skúška je oveľa väčšia ako zápočet, ale účivo sa tam môže aspoň opakovať, čiže ak sme sa dobre učili na zápočty, potom máme menej problémov so skúškou.
Ak sme mali predmety programátorského charakteru, tak sme si kódili spolu úlohy, ktoré boli na cvičeniach, ukazovali sme si nejaké vychytávky, vymýšľali sme si vlastné úlohy.
Nie je to len o tom učení, ale je to aj oveľa väčšia zábava a motivácia sa učiť v partii.
V bakalárskych ročníkoch môžeš mať za týždeň 30 hodín prednášok a cvičení dokopy. A ak si myslíš, že budeš robiť cez víkend, tak vtedy sa robia zadania, ktoré môžu trvať aj celý víkend. Predpokladám, že chceš byť zodpovedný/á a nevykašľať sa na niektoré predmety, či na všetky prednášky.
Ako to tí študenti potom robia?
Ušetriť čas môžeš pomocou prvého tipu, keď si vyselektuješ prednášky, na ktoré budeš chodiť a tie, na ktoré chodiť nebudeš. Dá sa to inak robiť aj tak, že sa s kamarátmi dohodnete, že sa budete striedať na niektorých prednáškach a potom si z nich zdieľať poznámky.
Rozvrh nemá každý rovnaký. Čas cvičení si študenti volia na začiatku semestra. Tí s lepšími známkami volia skôr, ako tí s horšími. (Toto neviem, či platí všade.)
Takto sa ti môže podariť navoliť cvičenia tak, aby si v niektorých dňoch nemal/a cvičenia poobede, a tak získal/a čas na brigádu, alebo sa dokonca niekedy podarí mať aj úplne voľný deň.
Spomínaný blog – Ako to funguje na vysokej škole
Naše prvé epizódy boli práve o vysokej škole:
Ep. 1 – Potrebujem vysokú školu na to, aby som bol/a programátor?
Ep. 2 – Ako prežiť prvý ročník na výške?
Ep. 3 – Aké programovacie predmety sú na FEIke?
Ep. 4 – Bakalárska práca, inžinierske štúdium a diplomová práca