Ako to funguje na vysokej škole?

Či už si stredoškolák alebo stredoškoláčka a postupne začínaš rozmýšľať nad vysokou školou, alebo si sa práve dostal/a na vysokú školu a cítiš sa byť v tomto svete stratený/á, si na správnom mieste. Pokúsim sa ti stručne opísať, ako to na vysokej škole funguje a vysvetlím základné pojmy, s ktorými sa budeš stretávať hneď od začiatku tvojho štúdia. Mojim cieľom je ťa lepšie pripraviť na vysokú školu a zjednodušiť ti prechod zo strednej na výšku.

Poznámka: Priamu skúsenosť mám iba zo štúdia Apikovanej Informatiky na FEI STU. Väčšina spomínaných vecí sa však dá aplikovať aj na iné školy (aj mimo informatiky).

Stredná škola

Na strednej škole chodíš do školy každý deň. Vyučovanie prebieha približne od ôsmej rána do cca druhej doobeda. Hodiny trvajú 45 minút a z každého predmetu máš 1, 2 alebo 3 takéto hodiny týždenne. Medzi hodinami je nejaká prestávka, ktorá je ideálnym časom na to, aby si si urobil/a (rozumej odpísal) domácu úlohu, na ktorú si včera nemal/a čas, alebo ktorú sa ti jednoducho nechcelo robiť.

Na každú hodinu sa v podstate musíš pripravovať, pretože hrozí, že bude nejaká 5 minútovka, alebo že budeš skúšaný/á. Niektoré písomky sú aj ohlasované a na tie sa musíš trochu uciť večer pred písomkou. Počas školského roka si zbieraš známky. Dostaneš 5-ku, tak si ju jednoducho ďalší krát opravíš. Možno. Na konci sa ti známky nejakým spôsobom spriemerujú a vyjde ti výsledná známka za predmet.

Dokopy za týžden tráviš asi 30 hodín v škole a možno ďalších 6 hodín domácimi úlohami.

Vysoká škola

Na vysokej škole je to tak trochu inak. Vyučovanie sa môže konať kedykoľvek od 7:00 až do 21:00 a po prvom ročníku môžu byť aj dni, kedy vyučovanie nemáš vôbec. Vyučovanie väčšinou prebieha v 2 hodinových blokoch (2×50 minút) bez prestávky. Cez prestávku si trochu oddýchneš, zbehneš na záchod a môžeš ísť na ďalšiu hodinu. Alebo aj domov, pretože ďalšiu hodinu máš až o 18:00 a teraz je iba 9 hodín ráno. Teoreticky si môžeš sadnúť niekde v škole a pracovať na zadaní, ktoré aj napriek tomu, že máš 9 hodín času nestihneš dotiahnuť dokonca – pár víkendov ti to totiž ešte potrvá.

Môj rozvrh v zimnom semestri 3. ročníka na FEI
Môj rozvrh v zimnom semestri 3. ročníka na FEI

Ak akurát nemáš vyučovanie, tak pracuješ na nejakom zadaní, alebo si počítaš matematiku, aby si s ňou nemal/a veľké problémy, keď príde na zápočty. Z väčšiny predmetov máš 1x do týždňa teoretické prednášky a 1x do týždňa praktické cvičenia.

Počas semestra ťa čakajú zadania, zápočty a na záver veľké skúšky alebo veľké zadania. Je možné, že predmet to má nastavené tak, že ak zo zápočtu dostaneš napr. menej ako 5 bodov, tak už nemáš šancu predmet urobiť a rovno si ho môžeš odpísať (vzdať to) a skúsiť štastie ďalší rok (viac k tomuto nájdeš v časti bodový systém). Nie je to veľká tragédia, deje sa to pomerne bežne – aj ja som napr. opakoval fyziku.

Dokopy tráviš v škole asi 30 (v 1. ročníku aj 34) hodín týždenne a cca ďalších 20 hodín zadaniami a učením.

Predmety na vysokej škole

Podstata predmetu sa oproti strednej škole veľmi nemení. Na predmete sa preberá vždy nejaký jeden celok, z ktorého sa na každej prednáške odprednáša (odučí) časť. Taký predmet môže byť napríklad Objektovo Orientované Programovanie (OOP). Na tomto predmete sa celkovo naučíš základy OOP a jednotlivé prednášky môžu byť o triedach, o enkapsulácii, o dedení, alebo o rozhraniach. To len pre predstavu, ako to asi môže byť rozdelené.

Rôznych matematík bolo na našej škole dokopy asi 6 alebo 7. Matematika 1, Matematika 2, diskrétna matematika, lineárna algebra, štatistika a nejaké ďalšie, na ktoré si už nespomínam. Na každej matematike sa učilo niečo iné a mohli na seba nadväzovať.

Študijný plán - 1. ročník FEI STU 2019 na vysokej skole
Študijný plán – 1. ročník FEI STU 2019

Mohli na seba nadväzovať priamo alebo nepriamo. V študijnom pláne (to je taká vec, kde je zadefinované, aké predmety musíš mať) môže byť priamo zadefinovaná závislosť napr. Matematiky 2 na Matematike 1. To napovedá tomu, že znalosti z matematiky 1 sa ti zídu pri Matematike 2. Diskrétna matematika túto závislosť nemá uvedenú v študijnom pláne. To však neznamená, že pri nej znalosti z iného predmetu nevyužiješ. To je tá nepriama závislosť.

Predmetov máš za semester od 4 až po 7. Na FEI-ke je zopár výberových predmetov, ale inak sú predmety pevne dané. FIIT-ka to má veľmi podobne. MatFyz a MUNI sa mi zdá, že to majú trochu voľnejšie a predmety sa dajú navoliť podľa chute (aj z iných fakúlt). Presné informácie o tom nemám a tak to už nechám na doštudovanie čitateľovi.

Keď si šikovný/á vieš si dať v jeden semester viac predmetov a mať väčší kľud neskôr. Predmety sa väčšinou skladajú z prednášky a cvičenia. K týmto pojmom sa pomaly dostávame, ako aj k zápočtom, skúškam a zadaniam, ktoré sú tiež v nejakej kombinácii súčasťou všetkých predmetov.

Prednášky na vysokej škole

Na strednej škole sú hodiny väčšinou také, že učiteľ ti niečo vysvetľuje a medzi tým niekedy vypočítaš nejaký príklad. Prednášky sú veľmi podobné až na to, že je to iba o tom, že učiteľ ti niečo vysvetľuje a sem tam on počíta nejaký príklad alebo niečo programuje. Môže mať nejakú prezentáciu, podľa ktorej ide alebo môže rovno písať/ukazovať nejaký kód. Alebo iba píše definíciu za definíciou na tabuľu a ty si to píšeš do zošita.

Rýchle písanie GIFNa strednej škole nás učiteľky strašili, že sa máme naučiť rýchlo a dobre písať poznámky, pretože “Na výške na vás nikto čakať nebude!”. Hm. Nie je to úplne tak. Možno že to niekedy ide trochu rýchlejšie, ale úplne v pohode sa to dá stíhať. Aspoň u nás to tak bolo. A ak náhodou nestíhaš, tak môžeš prednášajúceho alebo prednášajúcu poprosiť, či by ti niečo nezopakoval/a. Pokiaľ to nerobíš každú minútu, tak je to úplne v poriadku. A je veľká šanca, že ak to nestíhaš ty, tak nie si sám alebo sama a vtedy sa dá poprosiť prednášajúceho, že kámo, trochu spomal pls. Tiež môžeš nazrieť k susedom, ktorí snáď nepozerajú do telefónu/notebooku a stíhajú si písať poznámky.

Prednášky navyše väčšinou nie sú povinné. Človek sa môže rozhodnúť prednášku vynechať. Je to iba na ňom. Ja som na drvivú väčšinu prednášok chodil, aby mi náhodou niečo neušlo (FOMO!!) a pri tom som robil nejaké zadanie, alebo pracoval. Zároveň je aj fajn mať tie poznámky z prednášky, pretože sa ti zídu pri učení sa na zápočty alebo skúšky. Dá sa aj s kamarátmi dohodnúť, že sa budete striedať a poznámky si sharovať – aj také sa robilo.

Poznámka: Väčšina škôl a ročníkov má aj facebookové skupiny, kde sa dá spýtať na rôzne problémy, alebo niektorí dobráci tam sharujú aj svoje poznámky, ak ich niekto pekne poprosí.

Cvičenia na vysokej škole

Cvičenia slúžia na precvičenie témy odprednášanej na prednáške. Na matematických predmetoch sa na cvičení počítajú príklady. Niekedy počítajú cvičiaci sami, vysvetľujú a prijímajú otázky. Inokedy chodia študenti k tabuli a počítajú oni. V týchto prípadoch je vymyslený buď nejaký bonusový systém za ochotu, alebo sa vyvoláva náhodne a človek z toho má iba trochu stresu. Reálne o nič nejde, ale aj tak sme to nemali veľmi radi.

Na programovacích predmetoch sa programujú buď krátke úlohy, ktoré sa stihnú za tých 100 minút alebo aj väčšie zadania na pol semestra. Ak sú to krátke úlohy, tak cvičenia naozaj slúžia na precvičenie danej problematiky a väčšinou nie sú hodnotené. Na niektorých predmetoch boli za tieto cvičenia udelované bonusové body napr. ľuďom, ktorí danú úlohu vyriešili medzi prvými. V prípade väčších zadaní sú tieto zadania aj na doma a vtedy môžu cvičenia slúžiť aj na to, aby sa človek mohol pýtať na veci týkajúce sa zadania – ak potrebuje s niečim pomôcť alebo tak.

Na cvičení sa môžu objaviť aj starší študenti, ktorí to majú v rámci praxe alebo predmetu a sú ti tam tiež k dispozícii, ak sa chceš niečo pýtať.

Zadania na vysokej škole

Zadania sú také väčšie domáce úlohy, ktoré ti zaberú tak 8 hodín čistého času a sú hodnotené. Väčšinou je potrebné niečo naprogramovať, prípadne vytvoriť prezentáciu a niekedy aj niečo málo (alebo viac) napísať. Zadania sa týkajú najmä programátorských predmetov a z matematiky sme myslím nikdy žiadne zadanie nemali.

Ako môže vyzerať také zadanie? Hneď v prvom semestri sme mali za úlohu naprogramovať text-based arkádu v C-čku. Väčšina z nás pred tým takmer vôbec neprogramovala a tak toto zadanie vyzeralo pomerne nedosiahnuteľne. Nakoniec sme to všetci nejak zvládli a vytvorili sme náš prvý 1000 riadkový program, ktorý reálne aj niečo robil. Na webových technológiach sme vytvárali rôzne jednoduché stránky – formuláre, CSS a podobne. Na ďalších predmetoch sme spracovávali XML-ko, niekde sme kódili aj nejakú matematiku (čínsku zvyškovú vetu), alebo rôzne pracovali s grafmi.

Moje zadanie z Webovych Technologii 1 na vysokej skole
Moje zadanie z Webovych Technologii 1

Zadania môžu byť naozaj všelijaké a mňa osobne bavili. Boli to také malé logické úlohy a zároveň sa pri tom človek ešte aj veľa naučil. Ak sa človek nejakým spôsobom aj zasekol, tak sa vždy mohol opýtať spolužiakov alebo aj cvičiacich a prednášajúcich.

Zápočty na vysokej škole

Aby si učitelia počas semestra preverili, či sa študenti priebežne učia, alebo aby ich k tomu donútili, dávaju študentom počas semestra zápočty. Zápočet nie je nič iné ako obyčajná písomka, test alebo zadanie, ktoré treba urobiť za cca 100 minút. Prečo sa to volá zápočet? Netuším. Asi preto, aby to nebola písomka – šak sme vysoká škola, tak prečo by sa niečo malo volať zaužívaným spôsobom, nie? Zápočty sa píšu z látky, ktorá sa prebrala od začiatku semestra, alebo od predošlého zápočtu.

Z matematík bývali väčšinou 3 zápočty za semester. Písomka, kde človek dostane zopár príkladov a za 100 minút sa ich snaží vypočítať. Znie to jednoducho, ale reálne sme sa na väčšinu zápočtov pripravovali jeden celý deň (ak aj nie viac) – cca 8 hodín. Veľkou výhodou bolo to, že vo väčšine prípadov sme mali dostupné zápočty z minulých rokov a tie naše sa od nich veľmi neodlišovali. Pozitívne bolo aj to, že učitelia reálne nechceli byť úplne svine a v 90% prípadoch bolo na zápočtoch (a aj na skúškach) iba to, čo sa reálne prebralo.

Zápočtová písomka z ALPR - na vysokej škole
Zápočtová písomka z ALPR

Z programovacích predmetov bolo tých zápočtov menej, pretože sa viac kladol dôraz na zadania, ale zopár ich bolo. Myslím, že aj písomných – kódenie na papier, alebo otázky, ktoré sa dali na papier vyriešiť. Ak sa programovalo, tak to boli krátke úlohy, ktoré sme mali vyriešiť za tých 100 minút (trvanie cvičenia). Na tých písomných sa mohli pýtať na to, čo vráti daný javovský kód, alebo niekedy sme hľadali syntaktické chyby v kóde.

Skúšky na vysokej škole

Skúšky sa konajú na konci semestra. Sú veľmi podobné ako zápočty, ale väčšie – píšu sa z celého semestra. To znamená, že na skúške toho môže byť cca 3 krát viac ako na zápočte. A to sa odzrkadluje aj na dobe, ktorú sme učeniu na skúšku venovali – cca 3 dni. 3 dni sme sa 6 až 10 hodín učili. Znie to strašidelne, ale dá sa to v pohode zvládnuť. Cez skúškové obdobie (január alebo jún) budeš mať 3-dňové úseky, kedy sa budeš veľa učiť, ale ostatné dni máš úplne voľno.

Skúška z Databázových systémov na vysokej skole
Skúška z Databázových systémov

Naozaj sa dá povedať, že sú veľmi podobné ako zápočty a tak tu veľmi nejdem rozoberať ich obsah a formu. Tiež však platí, že sme väčšinou mali k dispozícii skúšky z minulých rokov a tiež tam väčšinou bolo iba to, čo sa preberalo. Veľkou výhodou vysokej školy programátorskej je, že sa na nej nerobia ústne skúšky – väčšinou.

Skúška z rýchlych algoritmov na vysokej skole
Skúška z rýchlych algoritmov

Keď sa na skúšky pozerám spätne, tak si hovorím, že to je naozaj akokeby mal človek 5 maturít každý polrok. Keď si to predstavím z pohľadu stredoškoláka, tak to znie absúrdne. Maturita bola predsa niečo obrovské a pripravovali sme sa na ňu v podstate celé 4 roky. Tiež tomu nerozumiem, ale človek sa proste prisôsobí a postupne sú pre neho aj tie skúšky zvládnuteľné. Veľmi dôležité na tom je, že slovenčina ma nikdy nebavila a musel som z nej maturovať; predmety na výške ma v 95% prípadov aj bavili a zaújimali a tak to nebolo až také hrozné.

Bodový systém (známky)

Vo všeobecnosti platí, že za semester sa dá z každého predmetu získať 100 bodov. Výsledná známka sa odvodzuje priamo od počtu získaných bodov a stupnica vyzerá takto (minimálne na FEI-ke):

FEI Stupnica
Dokument tu

Všetky predmety mali bodový systém trošičku odlišný ale vo všeobecnosti to fungovalo asi takto. Cez semester sa dalo za zápočtové písomky alebo zadania získať určitý počet bodov – od 20 až do 60. Na to, aby ťa pustili ku skúške bolo väčšinou potrebné z týchto bodov dosiahnuť aspoň X – napríklad 15 zo 45. Ak si mal/a menej bodov, tak už si predmet automaticky nespravil/a a daľší rok si mohol alebo mohla skúsiť znova.

No dobre. Dá sa ísť ešte vyjednávať za prednášajúcim. Väčšinou boli celkom zhovievaví a dávali ešte buď opravné zápočty/zadania, alebo ťa doskúšali, aby si preverili, že niečo v tej hlave máš. Reálne to však ani matematicky veľmi nevychádza. Ak máš zo zápočtu 15 bodov zo 60 a skúška je teda za 40 bodov, tak aj keby skúšku dáš na plný počet (môže sa stať), tak máš stále iba 55 bodov, čo ti nestačí ani na E-čko.

Tieto podmienky mal každý predmet určené inak. Niekedy bolo potrebné mať minimálne 5/15 z každého zápočtu/zadania, alebo, ako som už spomínal, mať nejaké minimum zo všetkých zápočtov dokopy. Podobné podmienky potom mohli platiť aj na skúške. Niekedy sa človeku mohlo podariť, že dal zápočet na plný počet a to na 60/60. Kľudne to mohlo znamenať, že už nemusí ísť ani na skúšku a dostane určite minimálne E-čko. Krásny to pocit. Pokiaľ mu to neprekazí zákerák vedúci predmetu, ktorý si určí podmienku, že aj zo skúšky je potrebné mať nejaké minimum bodov – napr. 10/40. Aj také mohlo byť.

Dobrovoľnosť na vysokej škole

Na základnú a strednú školu musíš chodiť. Nútia ťa rodičia, učitelia, ale hlavne aj zákon (do 16 rokov). Na vysokej škole ťa nútia už možno tak akurát rodičia – je dobrovoľná. Nebaví ťa? Okej, pokojne odíď. Reálne ťa tam nikto do ničoho nebude nútiť. Budú dané podmienky na absolvovanie predmetu a buď ich splníš, alebo nie.

To hlavné, čo som v tejto sekcii chcel povedať, je ale to, že prednášky nie sú vždy povinné (cvičenia sa mi zdá, že boli vždy povinné). Na niektoré prednášky naozaj chodiť nemusíš. Často nás na nich sedávalo 10 z 250. Prečo? Pretože ľudia radšej išli do práce…alebo piť. No dobre, možno sa aj učili na iné predmety.

Niektoré prednášky majú väčšiu pridanú hodnotu a na niektoré sa naozaj neoplatí chodiť. Ja osobne som z každého predmetu bol na aspoň 50% prednášok a väčšinou som sa držal okolo tých 90%. Nejak mi nevadilo si to tam odsedieť a mohol som popritom robiť zadanie alebo pracovať. Prišlo mi to lepšie, ako nevedieť, čo sa tam dialo (FOMO). Vždy som mal nepríjemný pocit, keď som nejakú prednášku vynechal, ale to veľmi závisí od človeka.

Neboj sa, nie je to také hrozné

Zdá sa ti, že je toho veľa? Neboj sa! Veľmi málo ľudí vie, čo od vysokej školy očakávať, ale predsa len to nakoniec zvládnu. No okej. V našom ročníku náš začínalo 300 a Bc. skončilo asi 130. Dovolím si však tvrdiť, že každý kto chcel a snažil sa tú školu nakoniec aj dal. Ak sa ti aj stane, že Bc. budeš robiť 3 roky namiesto 4, tak čo? Pohoda. V tom roku navyše už budeš mať iba 1 alebo 2 predmety a môžeš popritom kľúdne pracovať. Nič sa nedeje a je to úplne normálna vec.

Na začiatku dostaneš všetky informácie, ktoré potrebuješ vedieť a postupne sa v tom naučíš plávať. Ak máš nejaký problém, neboj sa opýtať ľudí okolo teba – spolužiakov (osobne alebo na facebooku), prednášajúcich alebo tetušiek na študijnom oddelení (na FEI-ke boli vždy veľmi veľmi milé). Alebo kľudne sa spýtaj aj nás. Napíš nám na facebooku, alebo email a veľmi radi pomôžeme (ak budeme vedieť). Držime palce!

Užitočné odkazy

Náš blog – Tipy a triky na vysokej škole

Naše prvé epizódy boli práve o vysokej škole:
Ep. 1 – Potrebujem vysokú školu na to, aby som bol/a programátor?
Ep. 2 – Ako prežiť prvý ročník na výške?
Ep. 3 – Aké programovacie predmety sú na FEIke?
Ep. 4 – Bakalárska práca, inžinierske štúdium a diplomová práca

Preklikaj si stránku FEI ÚIM – ústav matematiky a fyziky kde nájdeš predmety, zadania a ďalšie veci
Takto vyzeral hramonogram predmetu Fyzika v 1. ročníku
Pozri si aj rozvrhy na FEI-ke

 


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.